Skip to main content
Ako usmrcuje korist Mucholapka Podivná
Ako usmrcuje korist Mucholapka Podivná

Ako usmrcuje svoju korisť Mucholapka Podivná

Mäsožravé rastliny tvoria akúsi výnimku v rastlinnej ríši. Narušujú vzťah potravy rastlina - živočích a do istej miery ho dokonca prevracajú. Do tejto skupiny patrí aj Mucholapka Podivná, ktorá svojimi listovými pascami živočíchy nielen lapá, ale dokáže ich aj stráviť. Táto schopnosť jej dodáva len nepatrné množstvo koristi na doplnenie chýbajúcich živín.

Žiadna mäsožravá rastlina sa nevyživuje iba lapaním koristi. Títo zelení dravci sú vždy schopní fotosyntézy a preto potrebujú čo najviac svetla a priame slnko. Podarilo sa im však pozmeniť ich obranné mechanizmy. Narozdiel od iných rastlín nevylučujú odpudivé látky preto, aby nepriateľa odstrašili, ale preto, aby ho zožrali.

Čo spôsobuje zatvorenie pasce

Mucholapka Podivná má na vnútorných stranách listových pascí tri chĺpky, ktoré sú citlivé na dotyk. Aby sa pasce nesklápali naprázdno, napríklad keď na ne spadne dažďová kvapka, musí prísť v obmedzenom časovom intervale viac podnetov. Zahraničným vedcom sa podarilo objasniť chemické procesy spojené s chytaním a následným trávením ulovenej koristi.

Presný počet podnetov si môžete vyskúšať sami, pokiaľ doma pestujete túto atraktívnu mäsožravú rastlinu. Stačí si vziať napríklad pinzetu a keď sa dotknete chĺpkov presne dvakrát, nastane okamžitá reakcia a pasca sa v zlomku sekundy zaklapne. Tento jav môžete pozorovať samozrejme za predpokladu, že je rastlina zdravá a plná energie. Rozhodne sa neodporúča dráždiť pasce naprázdno, mucholapku to vysiľuje.

Tieto podnety musia prísť v intervale do 20 sekúnd. V opačnom prípade mucholapka vníma ďalší podnet ako prvý. Na každé podráždenie chĺpka reaguje rastlina tvorbou elektrického signálu. Aby sme teda rastlinu mohli považovať za mäsožravú, musí splňovať aspoň jedno z troch kritérií: nepriateľa aktívne vábiť, aktívne chytať, alebo aktívne tráviť.

Mucholapka Podivná v prírode

Korisť strávená zaživa

Mucholapky sú vybavené extrémnou citlivosťou na plané poplachy. Je to preto, že zaklapnutie pasce samotnú rastlinu veľmi vysiľuje. Ak by začali produkovať tráviace enzýmy vždy, keď ich chĺpky zaregistrujú pohyb, mohli by sa veľmi rýchlo vyčerpať a zahynúť. Podobne pracuje aj náš žalúdok, ktorý vylučuje tráviace šťavy iba vtedy, keď je to potrebné.

Keď sa pasca mucholapky zaklapne, ale ďalšie podnety, ktoré by dráždili jej senzory neprichádzajú, obyčajne sa pasca do 24 hodín otvorí. Mäsožravá rastlina usúdi, že išlo o planý poplach. Situácia sa celkovo zmení, ak uloví napríklad muchu. V takom prípade sa bezbranný živočích snaží z pevného zovretia oslobodiť, čím neustále dráždi chĺpky na povrchu pasce, ktoré rastline vysielajú elektrické signály. Nastáva hermetické uzavretie pasce, ktorú mucholapka napustí tráviacou šťavou.

Tráviaca tekutina korisť rozleptá. Je veľmi kyslá a jej pH je iba 2 až 3. Usmrtenie nepriateľa trvá niekoľko hodín a pravdepodobne sa v pasci udusí. Keď mucholapka rozkladá telo nehybnej obete, mohlo by sa stať, že pasca sa otvorí, pretože rastlina nedostáva už žiadne podnety o pohybe, keďže korisť je mŕtva. Vtedy prichádzajú na rad chemické stimuly, ktoré udržujú pascu v aktívnom stave, čiže stále uzavretú.

Mucholapka Podivná kŕmenie

Vylučovaním látok neodpudzujú, ale zabíjajú

Rastliny veľmi aktívne vnímajú svoje okolie a mucholapky v tom nie sú vôbec výnimočné. Unikátne sú len v tom, že svoje schopnosti lapania koristi sú viditeľné voľným okom. Mäsožravé rastliny si signalizáciu, ktorá súvisí s obrannými reakciami na odlákanie nepriateľa osvojili. Nevyužívajú ju na to, aby predátora odstrašili, ale aby ho zožrali. Mucholapky si dokážu poradiť dokonca aj s malou žabou.

Väčšina mäsožravých rastlín lákajú nepriateľa aktívne. Mucholapka produkuje nektár na okraji listu. Keď sa ním obeť kŕmi, dotkne sa citlivých chĺpkov a pasca sa zaklapne. Aj keď sa mäsožravej rastline nepodarí nič uloviť, prežije. Avšak je dokázané, že rastliny prikrmované živočíšnou stravou bohatou na dusík rastú rýchlejšie a skôr dospievajú. Lepšie sa adaptujú na podmienky a ich šance na prežitie stúpa.

Mucholapka Podivná pasca

Mäsožravé rastliny na Slovensku

Mäsožravé rastliny rastú v pôdach chudobných na živiny. To znamená, že je v nich nízky obsah dusíka, fosforu a draslíka. Svochou schopnosťou loviť korisť si dopĺňajú živiny, ktoré by im inak chýbali. Hmyz, ktorí ulovia, obsahuje až 10-krát viac dusíka než má list rastliny. Korisť pre ne predstavuje v podstate akési hnojivo.

Na Slovensku rastie 8 druhov mäsožravých rastlín. Nachádzajú sa hlavne v rašeliniskách a na vrchoviskách. Ide o oblasti Oravy, Tatier, Fatry, či Záhorskej nížiny. Mäsožravú rastlinu nájdete dokonca aj v Bratislave. Volá sa bublinatka a rastie priamo v Petržalke, či v okolí Čunova.