Skip to main content
Mucholapka Podivná
Mucholapka Podivná

Častý škodcovia a choroby Mucholapky Podivnej

Podobne ako každý iný živý organizmus, i mäsožravé izbové rastliny čelia rôznym škodcom a chorobám. Nie je veľa lokálnych škodcov a chorôb, ktoré by napádali mäsožravé rastliny, ale predsa sa niektoré nájdu. Medzi tie najčastejšie patria vošky, alebo smútivky.

Ďalším častým problémom sú hniloby a plesne, ktoré vznikajú dôsledkom vlhka, tepla a bohatej zálievky. Najdôležitejšou prevenciou je odstraňovanie starých odumierajúcich listov. Mäsožravé rastliny sú dosť citlivé na rôzne látky vo svojom okolí a preto sa ani neodporúča použitie chemických postrekov najmä nie začiatočníkom.

Žižiavky

Tento druh sa živí rašelinou a škodí síce len sekundárne, ale pri premnožení v kvetináči môžete prísť o všetky rastliny. Žižiavka vylučuje amoniak, ktorý obohacuje povrch substrátu dusíkom v ľahko využiteľnej forme. Na povrchu vám rýchlo porastú riasy a celkovo degradujú kvalitu rašeliny. Žižiavky na chémiu nereagujú, takže jedinou známou ochranou je presadiť mucholapku do čerstvého substrátu.

Škodcovia mäsožravých rastlín žižiavka

Smútivky

Vážnejším škodcom mäsožravých rastlín sú smútivky. V dospelom štádiu ide o malinké čierne mušky, ktoré pre mucholapku ani nepredstavujú také veľké riziko ako ich larvy. Tie požierajú mäkké rastlinné pletivá, korienky. Larvy sú asi 4mm dlhé, priesvitné s čiernou hlavičkou. Žijú na povrchu vlhkého substrátu, alebo tesne pod ním. Ohroziť môžu iba malé, či klíčiace rastliny. Účinnou ochranou je posypanie substrátu kremičitým pieskom, ktorý je suchý a pre larvy dosť nevhodný. Dospelé smútivky úspešne odchytávajú menšie pasce mucholapky.

Chvostoskoci

Chvostoskoci sú častými spolunažívateľmi mäsožraviek a ide o miniatúrne skákajúce živočíchy žijúce na povrchu substrátu. Nie sú však priamymi škodcami, keďže sa živia rozkladajúcim sa rastlinným materiálom, vrátane rašeliny.

Vošky

Občasne sa môžu vyskytnúť na niektorých druhoch mäsožravých rastlín vošky. Často napadajú stred listovej ružice a spôsobujú deformáciu listov. Ďalej sa s obľubou usádzajú na vyvíjajúcom sa súkvetí, ktoré opúšťajú až po dozretí semien. Rastliny poškodzujú cicaním štiav, ktoré nedokážu celkom stráviť a nakoniec ich vylučujú. Na týchto výlučkoch sa ľahko usadzujú rôzne plesne. Vošky likvidujeme mechanicky, alebo sa odporúča vhodiť do vitríny lienku, či pavúka.

Škodcovia mäsožravých rastlín vošky

Puklice

Puklice sa objavujú najmä na saracéniách, ale predsa ich spomeniem. Sú to malé, šupinkovité živočíchy žijúce prisaté na listoch, aj stonkách rastlín. Pri výraznejšom napadnutí dokážu rastlinu úplne vysať. Najúčinnejšou ochranou je prevencia a teda kontrola každej privezenej rastliny pred jej zaradením do zbierky. Boj s rozmnoženými puklicami je dlhý a náročný. Ich povrch tvorí vosková vrstva, čím sú odolnejšie i proti chemickým postrekom. Je to veľmi zákerný škodca, keďže vajíčka prežívajú dlhú dobu v pôde. Pomôže presadenie rastliny s dôkladnou sprchou i koreňového systému.

substrát pre mäspžravé rastliny

Použite správny substrát!

Svoju mucholapku zasaďte do substrátu pre mäsožravé rastliny, ktorý tvorí rašelina s kremičitým pieskom, alebo perlitom v pomere 3:1 v prospech rašeliny! Perlit, či kremičitý piesok má za úlohu substrát celkovo odľahčiť a udržuje tiež potrebnú vlhkosť. Presádzajte každý rok najlepšie skoro na jar po prezimovaní, alebo na jeseň pred uložením rastliny na zimovanie. V prípade, že zvolíte perlit aj kremičitý piesok zároveň, tak pomer by mal byť 4:1:1 zase v prospech rašeliny.